14.storočie:
Možno predpokladať, že bola založená v priebehu prvej polovice 14. storočia na Nemeckom práve, tak ako niektoré susedné obce. Prvýkrát sa v listine objavuje pod názvom „Granasztov" v roku 1342, resp. 1364. Tento názov bol do roku 1948. Dôležitú úlohu v jej dejinách zaiste zohrávala skutočnosť, že ležala na obchodnej ceste smerujúcej cez Mníšek nad Popradom do Poľska.
16- 17. storočie:
Do osídlená bola koncom 16. a začiatkom 17. storočia na kopaničiarskom práve. Keďže obec patrila k Ľubovnianskemu hradnému panstvu, roku 1412 sa ako jeho súčasť dostala do zálohy poľskému kráľovi.
18- 19. storočie:
Záloh skončil až v roku 1772. Hraničné možno v minulosti zaradiť k stredne veľkým spišským obciam. Napr. roku 1828 tu v 71 domoch žilo 519 obyvateľov. Cez obec od pradávna viedla štátna cesta do Poľska, po nej prechádzali hlavne kupci. V obci sa dodnes zachovali pôvodné ľudové zrubové stavby.
1364 Granaszto, 1808 Granasztó, Granastow, Granasdorf, 1863 Granasztó, 1907 Határhely, 1920 Granastov, 1948 Hraničné, maď. Határhely, nem. Grenzdorf.
Najvzácnejšou stavebnou pamiatkou je drevený kostol. Chrám bol v obci postavený v rokoch 1785-1787 z dreva. Bol zasvätený Panne Márii (Nepoškvrnené počatie). Slúžil veriacim rímskokatolíckeho a gréckokatolíckeho vierovyznania. Jeho interiér bol vybavený oltárnou architektúrou a plastikami zo Starej Ľubovne z obdobia gotiky až rokoka. Hraničné bolo a je filialkou rímskokatolíckej fary v Mníšku nad Popradom. Drevený kostolík bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Úcta k Panne Márii a patrocíniu chrámu sa odrazili aj v obecnom pečatidle, ktoré si dali predstavitelia obce vyhotoviť už roku 1787. V oválnom poli pečatidla (22 x 25 mm) sa ako ústredná postava nachádza Panna Mária s palmovou ratolesťou v pravici. Stojí na trávnatej pažiti medzi 6 ružami, v bráne vytvorenej z perál. Pre obecný erb takto bol k dispozícii jedinečný obrazový historický prameň.
Interpretácia erbu: Erb vychádza z historickej pečate obce, ktorá dokumentovala administratívnu činnosť v Hraničnom už koncom 18. storočia. Ústredná figúra je patrocíniom miestneho chrámu a prejavom úcty k Panne Márii. Biele ruže sú obvyklým symbolom jej čistoty a nepoškvrnenosti. Ich počet predstavuje 6 hlavných právd, bez uznania ktorých nie je možný vstup do raja (neba). Brána do neba je symbolizovaná perlami. Palma je symbolom víťazstva Panny Márie nad diablom a súčasne symbolom očakávaného raja.
Popis erbu: V modrom štíte na zelenej pažiti medzi dvoma zelenými vyrastajúcimi rastlinami v bráne z perál oblúk šiestich strieborných ruží ľavicou prekračujúca striebroodetá Panna Mária s nimbom zlatých lúčov, v pravici so zlatými palmovými vetvami a s ľavicou na hrudi.
Vlajka obce: Pozostáva z deviatich pozdĺžnych pruhov vo farbách zelenej (1/9), bielej (1/9), modrej (1/9), žltej (3/9), modrej (1/9), bielej (1/9) a zelenej (1/9). Vlajka má pomer 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Interpretácia farieb: Zlatá ( žltá ) farba je v kresťanskej symbolike znakom úcty a vznešenosti. Strieborná (biela) je prejavom čistoty, nevinnosti a radosti. Modrá farba je znakom stálosti, vernosti a úprimnej zbožnosti, kým zelená farba je symbolom nádeje, láskavosti, slobody a krásy.
Pečať obce: Je kruhová, bez heraldického šrafovania. V strede nesie zvolený obecný symbol, ktorý môže byť vyobrazený aj bez štítu. Kruhopis obsahuje text: OBEC HRANIČNÉ .
Príloha: Obrazová pečať obce z roku 1787
